Delimitácia kontinentálneho šelfu
Kontinentálny šelf je považovaný za prirodzené predĺženie kontinentu pod morskou hladinou. V Dohovore o morskom práve (1982) je vymedzený ako morské dno a podložie, ktoré leží za hranicami pobrežného mora po celej prirodzenej dĺžke pevninského územia až k vonkajšej hranici kontinentálneho okraja, al...
Na minha lista:
| Autor principal: | |
|---|---|
| Formato: | Capítulo de Livro |
| Idioma: | eslovaco |
| Assuntos: | |
| Tags: |
Sem tags, seja o primeiro a adicionar uma tag!
|
| Resumo: | Kontinentálny šelf je považovaný za prirodzené predĺženie kontinentu pod morskou hladinou. V Dohovore o morskom práve (1982) je vymedzený ako morské dno a podložie, ktoré leží za hranicami pobrežného mora po celej prirodzenej dĺžke pevninského územia až k vonkajšej hranici kontinentálneho okraja, alebo do vzdialenosti 200 námorných míľ od základných línií. Na základe tejto definície štáty môžu delimitovať právny režim kontinentálneho šelfu na morské dno po hranicu 200 námorných míľ bez ohľadu na to či okraj kontinentálneho šelfu fyzicky siaha až po túto hranicu. Za stanovenú hranicu môžu pobrežné štáty predĺžiť svoj šelf pri splnení podmienok uvedených v Dohovore a predložení nároku Komisii pre hranice kontinentálneho šelfu. Komisia však posudzuje len technickú stránku nároku, nárok nemôže odmietnuť, len vrátiť na doplnenie. Približne 20 % z celkovej plochy šelfov sa nachádza v Arktíde. Pobrežné arktické štáty postupne vznášali nároky na šelf priliehajúce ich pobrežiu, ale zatiaľ jediným štátom, ktorému bol nárok priznaný je Nórsko. |
|---|