Arménsko-azerbajdžanská hraničná kríza
Jednou z najpálčivejších výziev novej reality na južnom Kaukaze sa po 44-dňovej vojne medzi Arménskom a Azerbajdžanom stala delimitácia a demarkácia štátnych hraníc medzi oboma krajinami. Krehké prímerie, ktoré sprostredkovala Ruská federácia, bolo za uplynulé dva roky veľakrát prerušené vzájomnými...
Saved in:
| Main Author: | |
|---|---|
| Format: | Book Chapter |
| Language: | Slovak |
| Subjects: | |
| Tags: |
No Tags, Be the first to tag this record!
|
| Summary: | Jednou z najpálčivejších výziev novej reality na južnom Kaukaze sa po 44-dňovej vojne medzi Arménskom a Azerbajdžanom stala delimitácia a demarkácia štátnych hraníc medzi oboma krajinami. Krehké prímerie, ktoré sprostredkovala Ruská federácia, bolo za uplynulé dva roky veľakrát prerušené vzájomnými stretmi v prihraničných oblastiach v okolí de iure ešte niekdajšej sovietskej štátnej hranice. V poslednom období západná diplomacia prostredníctvom Európskej únie zintenzívnila svoju angažovanosť v regióne na úkor Ruska, ktoré po zahájení vojenskej intervencie na Ukrajine stráca úlohu hlavného moderátora v konflikte. Cieľom príspevku je zmapovať priebeh a kľúčové míľniky arménsko-azerbajdžanskej hraničnej krízy v rozmedzí rokov 2021 – 2022 s dôrazom na angažovanie sa hlavných aktérov (EÚ, Rusko, Turecko) v tejto kríze a s ohľadom na perspektívu uzavretia mierovej zmluvy, ktorej súčasťou by mala byť aj delimitácia a demarkácia novej arménsko-azerbajdžanskej štátnej hranice. |
|---|