Pracovní úraz a nemoc z povolání jako překážka v práci na straně zaměstnance – český pohled
Autorka sa v príspevku zaoberá problematikou aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky ohľadom nároku zamestnanca na náhradu mzdy z titulu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v situácii, keď zamestnávateľ tomuto zamestnancovi neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, a to z dôvodu...
Uložené v:
| Hlavný autor: | |
|---|---|
| Médium: | Kapitola |
| Jazyk: | Slovak |
| Predmet: | |
| Tagy: |
Žiadne tagy, Buďte prvý, kto otaguje tento záznam!
|
| Shrnutí: | Autorka sa v príspevku zaoberá problematikou aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky ohľadom nároku zamestnanca na náhradu mzdy z titulu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v situácii, keď zamestnávateľ tomuto zamestnancovi neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, a to z dôvodu jeho všeobecného ochorenia. Relevantnosť a použiteľnosť týchto názorov následne posudzuje vo vzťahu k pracovným úrazom a chorobám z povolania. Svoje závery pritom opiera nielen o výklad platnej slovenskej právnej úpravy, ale tiež o celý rad judikátov. V závere sa dopodrobna venuje tiež povinnosti zamestnávateľa takého zamestnanca previesť na inú pre neho vhodnú prácu. Skutočnosť, či zamestnávateľ pre zamestnancov inú vhodnú prácu má k dispozícii (a sám o svojej vôli sa rozhodne na ňu zamestnancov nepreviesť), alebo ju, naopak, pre zamestnancov k dispozícii nemá, je totiž, podľa nášho názoru, hlavným rozlišovacím kritériom pre zváženie, či neprideľovanie práce zo strany zamestnávateľa posúdiť ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa (s nárokom na náhradu mzdy) alebo ako prekážku v práci na strane zamestnanca. |
|---|