Reasoning Versus Prior Beliefs: The Case of COVID-19 Fake News
Vykonávame prieskum na veľkej reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie, aby sme preskúmali úlohu analytického myslenia, vedeckého uvažovania, konšpiračnej mentality a konšpiračných presvedčení v dôvere vo falošné správy o COVID-19 a ochote ich zdieľať. Zistili sme, že schopnosť rozlišovať medzi...
Uložené v:
| Hlavný autor: | |
|---|---|
| Ďalší autori: | , |
| Médium: | Kapitola |
| Jazyk: | English |
| Predmet: | |
| Tagy: |
Žiadne tagy, Buďte prvý, kto otaguje tento záznam!
|
| Shrnutí: | Vykonávame prieskum na veľkej reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie, aby sme preskúmali úlohu analytického myslenia, vedeckého uvažovania, konšpiračnej mentality a konšpiračných presvedčení v dôvere vo falošné správy o COVID-19 a ochote ich zdieľať. Zistili sme, že schopnosť rozlišovať medzi falošnými a skutočnými správami o COVID-19 je významne negatívne korelovaná s konšpiračnou mentalitou a s vierou v konšpiračné teórie súvisiace s pandémiou. Analytické myslenie nie je významným prediktorom. Hoci falošné správy sú vo všeobecnosti menej dôveryhodné a zdieľané ako skutočné správy, keď sú falošné správy v súlade s už existujúcimi názormi, ľudia sú ochotnejší ich zdieľať v porovnaní so skutočnými správami, ktoré sú v súlade s ich presvedčením. |
|---|