Pôsobenie Islandu v medzinárodných organizáciách od vyhlásenia nezávislosti po vypuknutie globálnej hospodárskej kríz
Island sa po vyhlásení nezávislosti na konci 2. svetovej vojny vďaka stabilnej politickej situácii a rozkvete hospodárstva postupne začal uchádzať o členstvo v medzinárodných organizáciách. Namiesto členstva v novovzniknutých EZVO a EHS sa sústredil na vstup do OSN, NATO a dohodu s USA. Začiatkom 70...
Uložené v:
| Hlavný autor: | |
|---|---|
| Médium: | Kapitola |
| Jazyk: | Slovak |
| Predmet: | |
| Tagy: |
Žiadne tagy, Buďte prvý, kto otaguje tento záznam!
|
| Shrnutí: | Island sa po vyhlásení nezávislosti na konci 2. svetovej vojny vďaka stabilnej politickej situácii a rozkvete hospodárstva postupne začal uchádzať o členstvo v medzinárodných organizáciách. Namiesto členstva v novovzniknutých EZVO a EHS sa sústredil na vstup do OSN, NATO a dohodu s USA. Začiatkom 70. rokov 20. storočia, vzhľadom na potrebu rozšírenia svojich odbytových trhov, vstúpil do Európskeho združenia voľného obchodu, avšak po dosiahnutí ekonomických cieľov sa vláda Islandu ďalej nesnažila o presadzovanie národných záujmov za hranicami štátu. Zlom v politickom smerovaní nastal až v 90. rokoch 20. storočia, kedy sa stal členom Európskeho hospodárskeho priestoru a začal si uvedomovať nutnosť participácie na zásadných rozhodnutiach tejto organizácie za účelom väčšej politickej aktivity v medzinárodných vzťahoch. |
|---|