Co víme a můžeme vědět o budoucnosti: O vývoji poznání budoucího z perspektivy historické sociologie
Vývoj predstáv ľudí o budúcnosti v priebehu času. Začína sa konceptmi opakujúcich sa historických cyklov a pokračuje zmenou, ktorú priniesol prechod ku kresťanstvu, keď sa historický čas stal priamym, lineárnym a nezvratným. Tento čas mal výrazný eschatologický charakter, ktorý neskôr inšpiroval fil...
Uložené v:
| Hlavný autor: | |
|---|---|
| Médium: | Kapitola |
| Jazyk: | Czech |
| Predmet: | |
| Tagy: |
Žiadne tagy, Buďte prvý, kto otaguje tento záznam!
|
| Shrnutí: | Vývoj predstáv ľudí o budúcnosti v priebehu času. Začína sa konceptmi opakujúcich sa historických cyklov a pokračuje zmenou, ktorú priniesol prechod ku kresťanstvu, keď sa historický čas stal priamym, lineárnym a nezvratným. Tento čas mal výrazný eschatologický charakter, ktorý neskôr inšpiroval filozofiu dejín – počas osvietenstva – a nahradil perspektívu spásy myšlienkou ľudského pokroku. Na konci 19. storočia sa zrodila predstava otvorenej budúcnosti, zatiaľ čo na konci 20. storočia bola predstava univerzálneho pokroku do veľkej miery opustená. Symptomatickým javom postmodernej éry je prezentizmus, zameranie sa na prítomnosť. Esej končí konštatovaním, že hoci otvorenú budúcnosť nemožno úplne predpovedať, nezbavuje nás to povinnosti pokúsiť sa o to. |
|---|